Miro Béreš začal ako filmár dokumentov. Vo svojom živote si prešiel kariérou v médiách aj športe a momentálne preráža do tretieho sektora. Jeho príbeh je o zlyhaniach aj úspechoch, ale hlavne o snahe človeka chytiť osud za pačesy. 

Je z Piešťan a venoval sa dokumentárnej tvorbe. Dostal sa k médiám a nakoniec do tretieho sektora - komunitu zdravotne znevýhodnených ľudí. Študoval v Ružomberku a v Los Angeles, kde bol na High school, kde si urobil maturitu a reprezentoval školu v troch športoch.

Kam ho zaviedli potulky s kamerou?

S kamerou sa viac spoznal v Ružomberku, kde s kamarátom začali tvoriť dobrovoľne obsahy. Vzhliadal k Pavlovi Barbášovi a jeho cestopisným dokumentom. V treťom ročníku sa opäť vrátil do Ameriky, zarobil si na techniku a zoznámil sa s človekom, ktorý pracoval v National Geographic. Natočil v angličtine dva dokumentárne filmy a dostali sa do Travel channel. Prvý film bol o amerických kovbojoch 21. storočia a druhý film z Juhoamerického Čile, kde na Veľkonočnom ostrove žil s domácimi.

Ako sa dostal k založeniu vlastnej televízie?

Z produkcie zarobil nejaké peniaze, doštudoval vysokú. Ako tému diplomovky si vybral podnikateľský plán, kde skúmal, či by prežila alternatívna komerčná televízia na Slovensku so zmysluplným programom. Založil v Bratislave Televíziu Zet, ktorá zožala úspech. Avšak, spoločník nezvládol tlak, ukradol techniku a Miro skončil bez peňazí aj bez kontaktov. Bol to bolestivý pád.

Čo sa naučil z tejto ťažkej skúsenosti? Akú lekciu ti to dalo?

Je vďačný celej situácii. Vždy, keď mal finančný problém, prišla väčšia zákazka. Naučilo ho to dávať si pozor na ľudí, nie až tak dôverovať, mať jasne stanovené zmluvné podmienky a ochranu voči takýmto udalostiam. Všetko si dáva radšej na papier, aby vedel, čo môžu od seba očakávať.

Kedy prišla myšlienka o znevýhodnených v našej spoločnosti?

Rozhodli sa s manželkou, lekárkou, že založia webstránku, aby sprístupnili informácie o syndróme, ktorým trpí ich dcérka. Následne vymysleli koncept, že spracujú viac syndrómov. Cieľom bolo prepojiť rodiny, ktoré sú znevýhodnené. Časom sa začali informácie šíriť medzi lekárov a fyzioterapeutov a pod. Vytvorili zoznam syndrómov "Genetické syndrómy".

A čo výzva "Úsmev na hory"?

Portál "Úsmev na hory" - ide o výzvu, kedy si človek "odbehne" 20 hôr a zo štartovného pôjde výťažok znevýhodneným deťom. Spojenie zdravého pohybu s inkluzívnou oblasťou a pomoc druhým.

Prečo ste založili O.Z.?

Cieľom založenia občianskeho združenia bolo z 2% z daní platiť rehabilitácie chorým deťom. U nich to činilo cca 12 000 eur/ročne. Prioritne to malo byť na podporu Dominiky, no cez projekt Genetické syndrómy ich ľudia začali kontaktovať.

A čo "finančná prestrelka" s Mirom?

Čo pre neho znamenajú peniaze?

• —
  Aby sa človek mohol potešiť, aby si človek mohol kúpiť niečo, čo ho poteší.

Kedy je človek bohatý?

Každý má iné nároky na bohatstvo. Miro je spokojný, keď si poplatí všetky záväzky a ostanú mu peniaze na radosť.

Akú úlohu má pre neho vzdelávanie?

• —
  Na konci dňa je to prínos. Aj v Sokratovom inštitúte to má význam. Celoživotné vzdelávanie je výborné.

A čo nejaká dobrá kniha?

• —
  Rád číta beletriu. Odporúča, aby si každý našiel čas na knihy, lebo sa dostaneme na iné myšlienky a vzdelávať sa. Kniha INTO THE WILD mu dala veľa.

Čo bola jeho najhoršia investícia?

• —
  Plytvanie zdrojmi - aj jedlom. Ak človek minie veľa peňazí za stravu, ktorú ani nezje.

Akú zručnosť považuje pri úspechu za najdôležitejšiu?

• —
  Vytrvalosť - ísť smerom k cieľu.

*Ak ste našli chybu, napíšte nám na [email protected]